Neapolčina v piesni

Jazyk, nie prízvuk

Neapolčina, vo vlastnom jazyku napulitano, je románsky jazyk italo-dalmatínskej vetvy, ktorým sa hovorí na väčšine kontinentálneho južného Talianska. Je pomenovaná po Neapolskom kráľovstve, ktoré kedysi zahŕňalo väčšinu tohto územia a malo toto mesto za svoje hlavné mesto. Dňa 14. októbra 2008 zákon regiónu Kampánia stanovil, že neapolčina má byť chránená. V rámci Talianska nemá žiadny formálny národný status.

Prečo sa v piesňach používa

Všetky neapolské piesne sú napísané a interpretované v neapolskom jazyku. Hudbu spieva mnoho neneapolských spevákov, ale je ťažké spievať správne bez znalosti dialektu, ktorý je kľúčový pre správnu intonáciu. Niekoľko cudzincov napísalo vlastné dialektové piesne, pričom najznámejšími príkladmi sú 'A vucchella od Gabrieleho D'Annunzia a Tu sì 'na cosa grande od Domenica Modugna.

Ako znie

Najvýraznejší rozdiel oproti taliančine je vo výslovnosti. Neprízvučné samohlásky sa oslabujú na šva, zvuk a v slove about, a preto sa titul ako 'O sole mio vyslovuje s mäkkými koncovými samohláskami. Neapolčina tiež spracúva niektoré spoluhláskové skupiny inak: kým taliančina má mondo a quando, neapolčina má munno a quanno. Mnohí Neapolčania hovoria aj taliansky s neapolským prízvukom a používajú rovnaké oslabovanie samohlások.

Čo ju odlišuje od taliančiny

Výslovnosť je najsilnejšou bariérou porozumenia, ale práve gramatika odlišuje tento jazyk. Neapolčina má neutrá a jedinečné tvorenie množného čísla a rod a číslo sa označujú zmenou prízvukovanej samohlásky, nie koncovej samohlásky ako v taliančine. Taliančina a neapolčina sú vzájomne zrozumiteľné v rôznej miere, v závislosti od hovoriacich.

Literatúra a javisko

Neapolčina má bohatú literárnu, hudobnú a divadelnú históriu. Wikipedia uvádza Giambattistu Basileho, Eduarda Scarpettu, jeho syna Eduarda De Filippa, Salvatoreho Di Giacoma a Totòa. Vďaka tomuto dedičstvu a práci Renata Carosoneho v 50. rokoch 20. storočia sa stále používa v populárnej hudbe a Pino Daniele a Nuova Compagnia di Canto Popolare jej priniesli celonárodnú pozornosť.

Jazyk, ktorý cestoval

Z veľkej časti vďaka hromadnej emigrácii z južného Talianska na konci 19. a v 20. storočí existujú hovoriaci neapolčiny v talianskych komunitách v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii, Brazílii, Argentíne, Uruguaji, Mexiku a Venezuele. V Spojených štátoch kontakt s angličtinou a sicílčinou výrazne odlíšil tradičnú neapolčinu od dnešnej reči Neapola. Neapolčina tiež ovplyvnila intonáciu španielčiny hovorenej v Buenos Aires a Uruguaji, čo je ďalší spôsob, akým jej zvuk cestoval.

Počúvanie bez slov

Nemusíte rozumieť neapolčine, aby ste si užili koncert jej piesní. Témy sú známe: láska, túžba, more, slnko, samotný Neapol. Letmý pohľad na preklad jedného či dvoch názvov vopred stačí na to, aby ste vedeli, o čom pieseň je. Keď príde spoločný spev, melódia vás ponesie a hostia, ktorí nepoznali ani jedno slovo, ho opisujú ako univerzálny.

Čítajte ďalej: ‚O sole mio: príbeh

Pre koho to nie je

Ak sa chcete naučiť hovoriť po neapolsky, jednohodinový koncert vás to nenaučí. Univerzita v Neapole Federico II ponúka kurzy kampánskej dialektológie už od roku 2003, ich cieľom je však skúmať históriu a spoločenskú úlohu jazyka, nie naučiť študentov ním hovoriť. Na tomto koncerte stačí počúvať. A ak chcete skratku k plynulosti, hodina piesní vám poskytne hŕstku zvukov a melódiu, nie gramatiku.