‚O sole mio: príbeh

Pieseň v skratke

‚O sole mio je neapolská pieseň napísaná v roku 1898. Jej neapolský text napísal Giovanni Capurro a hudbu zložili Eduardo di Capua (1865 – 1917) a Alfredo Mazzucchi (1878 – 1972). Názov sa doslovne prekladá ako moje slnko alebo moje slniečko. Text bol preložený do mnohých ďalších jazykov a melódia patrí medzi najznámejšie, aké kedy z Neapola vzišli.

Kde vznikla

Podľa tradičného podania Di Capua zložil hudbu v apríli 1898 v Odese počas turné s otcovou kapelou. Treccani uvádza aj najrozšírenejšiu verziu: najprv vznikla melódia a vydavateľ F. Bideri neskôr zveril slová Capurrovi, redaktorovi časopisu Tavola rotonda. Treccani dodáva, že podľa dôveryhodnejších prameňov sa Di Capua dohodol s vydavateľom ešte pred odchodom do Ruska a Capurrove verše si vzal so sebou.

Mazzucchiho podiel

Takmer 75 rokov po vydaní sa hudba všeobecne pripisovala výlučne Di Capuovi. Ukázalo sa však, že melódia bola prepracovaním jednej z 23 skladieb, ktoré Di Capua kúpil od Alfreda Mazzucchiho rok predtým. V novembri 1972, krátko po otcovej smrti, Mazzucchiho dcéra podala na talianskom úrade pre literárne vlastníctvo vyhlásenie, ktorým žiadala uznať svojho otca za spoluautora 18 Di Capuových piesní.

Rozhodnutie z roku 2002

V októbri 2002 sudkyňa v Turíne Maria Alvau vyhlásenie potvrdila a rozhodla, že Mazzucchi je oprávneným spoluautorom 18 piesní, pretože zahŕňali melódie, ktoré zložil a v júni 1897 predal Di Capuovi spolu s písomným súhlasom na ich voľné používanie. V čase tohto rozhodnutia teda „O sole mio ešte nevstúpilo do verejnej domény v žiadnej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Bernského dohovoru, zatiaľ čo v Taliansku by sa tak stalo, ak by bol Di Capua jediným autorom.

Piedigrotta, 1898

Treccani uvádza, že oznam v časopise Tavola rotonda z roku 1898, v predvečer festivalu Piedigrotta, predstavil pieseň s veršom o spomínaní na svoje slnko zďaleka. Zaraďuje ju to do festivalovej sezóny, ktorá formovala neapolskú pieseň, a Treccani ju cituje ako prvý slávny príklad nového, zahraničím ovplyvneného štýlu. Príbeh spája pieseň s tým istým svetom vydavateľov, básnikov a súťaží, ktorý opisujú dejiny canzone napoletana.

Čítajte ďalej: História canzone napoletana

Z Neapola do sveta

V roku 1915 Charles W. Harrison nahral prvú anglickú verziu. Pieseň interpretovalo a prevzalo mnoho umelcov, medzi nimi Enrico Caruso, Beniamino Gigli, Mario Lanza, Luciano Pavarotti a Andrea Bocelli. Pavarotti za svoju interpretáciu získal v roku 1980 cenu Grammy za najlepší klasický vokálny výkon. Na otváracom ceremoniáli Letných olympijských hier 1920 v Antverpách zaznela namiesto talianskej hymny, ktorej noty neboli doručené.

It's Now or Never

V roku 1949 americký spevák Tony Martin nahral pieseň There's No Tomorrow, ktorá použila túto melódiu. Približne o desať rokov neskôr ju počul Elvis Presley, umiestnený v Západnom Nemecku s americkou armádou, a nahral si súkromnú verziu na pásku. Po prepustení požiadal o nový text, ktorý napísali Aaron Schroeder a Wally Gold, a výsledok, It's Now or Never, sa stal celosvetovým hitom. Ak vám teda melódia znie povedome ešte predtým, než zaznie jediné slovo, možno je to práve preto.

Spievanie na koncerte

Hodinový koncert sa končí spoločným spevom piesne 'O sole mio. Taliančinu nepotrebujete: hostia, ktorí nevedeli ani slovo, naň stále spomínajú s láskou. Najprv si vypočujte tvar melódie a potom sa pridajte k refrénu, keď sa pridá celá sála. Účinkujúci vedú a všetci spievajú spoločne. Každý termín má iného interpreta, takže verzia, ktorú zažijete, bude jedinečne vaša.